Základná škola Jamník>

Projekt UNICEF " Deti pre Afriku"

Dieťaťom je každá ľudská bytosť mladšia ako 18 rokov. Zodpovedá tomu duševný a fyzický vývoj, ako aj spôsob jeho života. Po prekročení danej vekovej hranice sa dieťa stáva dospelým. Stáva sa zodpovedným za svoje činy, konanie, spôsob správania. Na vlastné ramená si berie vlastný životný štýl a úroveň prostredia, v ktorom prežije každý nasledujúci deň. Kto však zodpovedá za dieťa do toho času? Kto usmerňuje jeho život a formuje z neho človeka? Mnohí tí, ktorí čítajú tento článok. Rodičia, učitelia, vychovávatelia, dospelí, sociálni úradníci a štát v nemalej forme. Každý dospelý je vychovávateľom dieťaťa. Či už vlastného alebo ktoréhokoľvek zo spoločnosti. Cieľom výchovy je plne rozvinúť osobnosť dieťaťa, jeho talent, duševné i fyzické schopnosti. Mali by sme ho učť úcte k rodičom, priateľom, k sebe samému. Rovnako aj ku kultúrnej identite, k prodtrediu, v ktorom žije. V neposlednom rade rozvíjať rešpekt k hodnotám druhých, k ich spôsobu života, k ich súkromiu. Tak ich spoločne pripravujeme na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, ktorú vytvoria vzdelaní a vychovaní ľudia na dostatočnej sociálnej a emocionálnej úrovni. Táto je hodnotná nielen pre ne samotné, ale aj pre všetkých okoložijúcich a pre celú spoločnosť, v ktorej dieťa žije. S pricípmi a ustanoveniami PRÁV DETÍ, ktoré vytvára a podporuje UNICEF, by mali byť oboznámení všetci dospelí a všetky  deti. Iba ak je jasné a viditeľne stanovený cieľ, môžeme hľadať cestu a spôsoby, ako sa k danému cieľu dopracovať. A každý z nás by chcel, aby práve naše dieťa v takejto spoločnosti žilo. Medzi ľuďmi a deťmi, ktorí sú ohľaduplní, ochotní, asertívni, vychovaní, citliví, nekonfliktní, chápajúci.... Ale už ako stará známa fráza vyznieva myšlienka, že musíme začať od seba a svojich vlastných detí. Je prirodzené, že rodičia dodržujú právo dieťaťa na vlastné meno, identitu, domov, vhodnú výživu, hru, podnetné prostredie. Podporujú dieťa v práve učiť sa, vzdelávať sa, tvoriť, podporujú ich talent, záujmy, kultúru či právo používať vlastný materinský jazyk. Učia ich hľadať identitu vo vlastnom náboženstve, vlastnom spôsobe života, vo vlastnej slobode, bez nátlaku a strachu. Každé dieťa má tieto práva bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, národný, etnický alebo sociálny pôvod. Netreba však zabúdať, že medzi práva detí patrí aj pocit bezpečia a ochrany. Každé dieťa má právo na slobodu, na život a vlastný prejav. Samozrejme do tej miery, kým nedochádza k poškodeniu práv, slobôd a bezpečnosti iného dieťaťa, či dokonca skupiny detí. A tu niekde je podstata výchovy i úlohy nás dospelých. oboznamovať vlastné dieťa s jeho právami, učiť ho slobodne žiť, prejaviť sa, vychutnať si svoje miesto v skupine a v spoločnosti. Avšak s dôrazom na ohľaduplnosť voči iným. S dôrazom na to, že ostatní okolo mňa majú tie isté práva, tú istú slobodu, tú istú túžbu žiť bez strachu o zdravie, životy, bezpečnosť. Dňa 4.11. 2011 nás navštívila junior ambasádorka UNICEF Eliška, ktorá spolu s učiteľkami priblížila deťom nielen ich práva, ale aj život detí v Afrike. Spoločne riešili problémy a návrhy, ako zlepšiť život nielen sebe samému, svojmu kamarátovi, ale aj všetkým deťom na svete. Čo tak začať spôsobom byť milý, nekonfliktný, ochotný a priateľský? Je predsa také ľahké pomáhať, s ochotou požičať, poradiť či povzbudiť. Byť tým, ktorého majú radi. Byť tým, s ktorým sa radi hrajú. Byť tým, ktorý neudiera, neubližuje, neposmieva sa, neponižuje, netrestá, nevyhráža sa, neohrohuje iného. Veď každé dieťa chce prežiť pekný a pokojný deň. Deň plný radosti, hier a úsmevu. Aj to naše to chce. A my chceme, aby sa zo školy vrátilo zdravé, spokojné, hravé, samozrejme v poriadku. Presne také, aké sme ho tam ráno nechali. O kúsok múdrejšie, vychovanejšie a šťastnejšie. Nechcete nám v tom pomôcť? Vytvárať takéto prostredie, kolektív, školu, štát? Že áno? Tak ďakujeme... Skúsme to dnes tým, že sa porozprávame so svojím dieťaťom. O tom, ako chce žiť a ako sa správa k ostatným. Či je príjemným a milým kamarátom pre ostatných. Či je človekom, ktorý spolucíti a berie ohľad na práva iných. Iba tak sa z neho stáva budúci dospelý, ktorý môže tiež vychovávať. Veď ešte stále platia známe vety, ktoré sme zdedili po našich predkoch: Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko. Nerob druhému to, čo nechceš, aby robili tebe. Mgr. Zuzana Tkáčová, koordinátor soc. – patologických javov a ľudských práv Tags: projekt unicef